Po tom, ako uhorský magnátsky rod Turzovcov vymrel po meči, získali v roku 1638 kráľovskou donáciou celé hradné panstvo Tematín a richnavské hradné panstvo významní moravskí šľachtici Ján a Ondrej Rottalovci, Július Fitter s manželkou a František Šándor s manželkou Katarínou Rottalovou. Neskôr jednotlivé časti hradu striedali majiteľov a postupne patrili Čákiovcom, Berényovcom, či Berčényovcom, spomedzi ktorých bol známy predovšetkým Mikuláš, keďže patril ku generálom stavovských povstaní Františka II. Rákóciho. Ten sa na hrade údajne narodil. Po potlačení povstania a stíhaní Mikuláša hrad v roku 1710 poškodili cisárske vojská. Napriek tomu niektoré jeho časti slúžili naďalej, o čom svedčia písomnosti z roku 1716. Do roku 1721 sa datuje posledná písomná správa o hrade. Ide o súpis majetku a píše sa v ňom, že na hrade už dohromady nič nie je a ani ho už nestráži posádka.

Na základe archeologického výskumu vieme, že prvé murované časti hradu boli vybudované okolo roku 1250. Zhruba o 50 rokov neskôr hrad získal Matúš Čák Trenčiansky, avšak nezachovali sa o tom žiadne písomnosti. Do tohto obdobia spadá aj výstavba veľkej obrannej veže, ktorá bola postavená okolo roku 1311. Hrad Tematín sa po prvýkrát spomína v písomnostiach z roku 1347, keď ho kráľ Ľudovít I. daroval predkovi rodu Ujlaki – Vavrincovi Tótovi z Raholca, nitrianskemu, valašskému a šopronskému županovi. V roku 1524 panovníckou donáciou kráľa Ľudovíta II. Jagelovského hrad pripadol rodu Turzovcov z Betlanoviec, a to konkrétne miestodržiteľovi Alexiovi (Alexejovi) Turzovi. Išlo o veľkú majetkovú donáciu, ktorou získal zadlžené panstvo Červený Kameň a spolu s ním hradné panstvá Hlohovec, Šintava a Tematín.